Počas tejto túry navštíviš nasledovné kultúrne, historické a prírodné miesta:

Košice (mesto)
Mesto Košice sú druhým najväčším mestom Slovenska s počtom obyvateľov vyše 230tisíc. Oblasť Košíc bola osídlená už v praveku. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1230. V roku 1342 sa stali Košice slobodným kráľovským mestom a v roku 1369 dostali ako prvé mesto v Európe vlastný mestský erb. V Košiciach sa nachádza množstvo historických pamiatok. Dominantou mesta je monumentálny gotický Dóm sv. Alžbety, ktorý je najväčším slovenským kostolom. Dóm bol postavený v 15. storočí. Košice sú známe konaním Medzinárodného maratónu mieru, ktorý patrí medzi najstaršie maratóny na svete.
1. deň
Slovenský raj (národný park)
Národný park bol vyhlásený v roku 1988. Územie Slovenského raja patrí medzi najnavštevovanejšie oblasti Slovenska. Pre Slovenský raj sú typické náhorné planiny (Geravy, Glac), tiesňavy a rokliny s vodopádmi, jaskyne. Turistické chodníky vedú cez rokliny, ktoré turisti prechádzajú pomocou kovových i drevených rebríkov. Viac ako 90% Slovenského raja predstavujú lesy a vyskytujú sa tu veľké šelmy ako medveď, rys, vlk. V Slovenskom raji sa vyskytuje takmer 200 jaskýň a priepastí. Od roku 1871 je sprístupnená Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je zaradená do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Dobšinská ľadová jaskyňa (jaskyňa)
Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Od roku 2000 je zaradená do svetového prírodného dedičstva UNESCO. Jaskyňa má ľadovú výplň, miestami hrubú až 25 m. Bola objavená v roku 1870. Jej dĺžka je 1483 m. Prehliadková trasa má 515 m a trvá 30 minút.
Palcmanská Maša (vodná nádrž)
Malá vodná nádrž postavená v roku 1956. Predstavuje významné rekreačné stredisko Slovenského raja. V okolí boli postavené ubytovacie a stravovacie zariadenia.

Geravy (náhorná plošina)
Vápencová plošina v Slovenskom raji, ktorá je husto zalesnená. Možno sa sem dostať lanovkou od Palcmanskej maše. Zaujímavý je aj výstup cez Zejmarskú roklinu.
Zejmarská roklina (skalná roklina)
Najkratšia sprístupnená roklina v Slovenskom raji a zároveň jediná v južnej časti Slovenského raja. Potok, ktorý cez roklinu preteká, vytvára niekoľkostupňovú sústavu vodopádov. Turisti prechádzajú cez roklinu pomocou reťazí a rebríkov.

Významné turistické stredisko Slovenského raja. Východisko do hlavných turistických chodníkov v Slovenskom raji. Nachádzajú sa tu ubytovacie a stravovacie zariadenia.

Suchá Belá (skalná roklina)
Patrí medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie rokliny Slovenského raja. V rokline je množstvo vodopádov, z ktorých je najvyšší Okienkový vodopád s výškou 15 m. Voda pretekajúca cez roklinu prekonáva výškový rozdiel 400 metrov. Prechod pre turistov je zabezpečený množstvom rebríkov a reťazí.

Zrúcaniny kláštora postaveného v roku 1299 vo výške 790 m.n.m. Už niekoľko rokov prebieha rekonštrukcia kláštora. Miesto bolo osídlené už v praveku. V rokoch 1241-1242 sa tu schovávali obyvatelia okolitých obcí pred Tatármi. Kláštorisko je skoro zo všetkých strán obklopené roklinami. V súčasnosti predstavuje Kláštorisko centrum turistických trás v severnej časti Slovenského raja a prechody takmer všetkých roklín smerujú na Kláštorisko. V lete tu možno stretnúť húfy turistov.
4. deň

Kaňon vytvorený riekou Hornád na okraji Slovenského raja. Má celkovú dĺžku 16 km. Okolité skalné steny dosahujú výšku niekoľkých desiatok metrov. Ide o jeden z najatraktívnejších turistických chodníkov Slovenského raja. Prvý prechod týmto kaňonom sa uskutočnil v roku 1906 po zamrznutej hladine rieky Hornád.
Tomášovský výhľad (skalné bralo)
Skalné bralo vo výške 667 m.n.m., z ktorého je krásny výhľad na Prielom Hornádu, dolinu Bieleho potoka, ale i na Vysoké Tatry.
5. deň
Dreveník (skalná vyvýšenina)
Ide o najväčší travertínový útvar na Slovensku. Nachádza sa nad obcou Žehra, oproti Spišskému hradu v nadmorskej výške 609 m. Je významnou archeologickou lokalita. Boli tu nájdené stopy života už od čias neandertálcov. Našli sa tu pozostatky mamuta, pamiatky z mladšej doby kamennej a doby bronzovej.


Je postavený v nadmorskej výške 634 m, na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o 200 m. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1120. Vznikol na mieste staršieho slovanského a pravekého hradiska. V roku 1780 hrad vyhorel a zachovala sa z neho už len zrúcanina. Napriek tomu však vyniká medzi ostatnými hradmi. Je jedným z najväčších hradných komplexov v strednej Európe. V roku 1993 bol zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Na hrade sa nachádzajú expozície Spišského múzea.
Spišská Kapitula (cirkevné mestečko)
Je cirkevným centrom Spiša od 12. storočia. Od roku 1776 až do súčasnosti je sídlom biskupa rímskokatolíckej cirkvi. Nachádza sa tu viacero cirkevných stavieb. Najvýznamnejšou stavbou je katedrála sv. Martina s dvoma vežami, ktorá bola postavená v rokoch 1245 – 1275. Celá Spišská Kapitula je ohradená opevnením, ktoré bolo postavené v 14. storočí.